Lanovku začali stavať v oku 1901, do prevádzky ju uvieldi v r.1902. Lanovku vyrobili železiarne Vajda Hunyad z rumunskej Hunedoary podľa návrhu inžiniera Kobialku. Dĺžka lanovky bola 15,188 km, rýchlosť 1,5m^s, jeden hunt viezol 269 kg rudy. Na trase lanovky bolo 10 automatických napínacích staníc a 156 pôvodne drevených "piramíd" ktoré v dvadsiatych rokoch vymenili za železné, popri lanovke viedol aj telefón. Počas prvej svetovej vojny položili štátne bane popri lanovke podzemný kábel, ktorý dodával do baní prúd s napätím 11000 voltov. Káble sa po zrušení lanovky stal jedným z hlavných cieľov zberačov kovov, ktorý ho pomocu traktorov vytrhávali zo zeme. Správca lanovky mal byt v Tisovci.

Lanovka bola rozdelená na 3 úseky. Vychádzala od pražiacích pecí pred štôlňou František Jozef na Želeníku, kde sa do huntíkov nakladala ruda a pokračovala ťažkým terénom ponad Forovo a Ratkovskú dolinu na vrch Banište k prvej poháňacej stanici nad dedinou Ratkovské Bystré, kde bol parný stroj, ktorý poháňal lanovku. Ďalej pokračovala na vrch Korimovo k druhej poháňacej a prepínacej stanici, prekonávala pritom prevýšenie 512m. Posledný úsek viedol z korimova do železiarne v Tisovci. V prepínacej stanici sa hunt automaticky odpojil z ťažného lana a zastal na koľajnicy kde sa hunty zhromažďovali aby ich obsluha pretlačila k ďalšiemu úseku lanovky. Koľajnica po ktorej sa tlačil hunt mala mierny spád aby sa tlačil ľahšie a po roztlačení sa vozík sám pripojil na ťažné lano ďalšieho úseku lanovky a pokračoval v ceste.