Pozostatok vápenky v banskom údolí pri potoku španie medzi obcami Špané Pole a Chvalová. Vápenka sa nachádza neďaleko kameňolomu kde je aj známa jaskyňa. 

Pec má hlbku 1,6m priemer podla dochovaneho obluku približne 4m

K rozvoju pálenia vápna dochádzalo už v 14 storočí v súvislosti z výstavbou hradov, význam vápna sa zvýšil koncom 18. storočia v súvislosti s nárastom budovania murovaných stavieb. Bolo základnou zložkou malty, používalo sa na farbenie stien, ako hnojivo. Zvyšky stvrdnutej vápennej omietky sa zachovali na rôznych ruinách dodnes. V našom regióne je veľmi rozšírená na modro zafarbená vápenná omietka. Najstarší spôsob pálenia vápna bol v  zemných peciach. Tvar pece bol kruhový alebo elipsovitý. Pec bola postavená z kameňa alebo tehál, neskôr sa používala aj žiaruvzdorná výmurovka. Pece sa z dôvodu zábránenia úniku tepla stavali zväčša v miernom svahu alebo sa steny zasypali zeminou a volný sa nechal len otvor na kúrenie.  Kúrilo sa drevom neskôr aj uhlím. Vápenec sa vypaľoval 8-72 hodín. Vápenec sa pred pálením musel pripraviť, balvany sa rozbili na potrebnú veľkosť a  uložili sa v peci tak aby vytvorili klenbu. Vrch pece sa zasypal drobnými kusmi vápenca. Počas pálenia sa musel popol vyhrabábvať von z pece. Po vypálení sa pec nechala vychladnúť, vybralo sa vápno a pripravila sa nová várka na výpal.